Božena Slančíková si pseudonym Timrava zobrala od studničky v polichnianskom chotári s názvom Timrava. Napísala o tom: "Meno mám zo studničky Timravy. Bola tam taká čistučká voda hôrna …

Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov, niektorí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala vBanskej Bystrici, kde ukončila 4. triedu meštianskej školy. Neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam len krátko. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca.

Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala ako rodina, tak aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.

Ocenenie:
Roku 1947 titul Národný umelec

Dielo:
1893 – Za koho ísť? poviedka, prozaický debut.
1896 – Ondro Karman, poviedka
1897 – Sluhove trpkosti, poviedka
1896 – Pomocník, poviedka
1896 – Ťažké položenie, novela
1897 – Tak je darmo, novela
1898 – Pozde, novela
1899 – Bál, novela
1899 – Nemilí, novela
1900 – Boj, novela
1902 – Skúsenosť, novela
1904 – Na jednom dvore, novela
1904 – Veľký majster, novela
1904 – Pódi sa žení, poviedka
1905 – Bez hrdosti, novela
1906 – Šťastie, novela
1907 – Tá zem vábna…, novela
1908 – Márnosť všetko, novela
1909 – Ondro Hľonzo
1910 – V predvečer
1911 – Žiadna radosť
1912 – Strašný koniec, poviedka
1913 – Príde čas
1914 – Ťapákovci, novela
1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne
1918 – Hrdinovia, novela
1921 – Chudobná rodina, divadelná hra
1921 – Skon Paľa Ročku, poviedka
1923 – Páva, divadelná hra
1926 – Všetko za národ
1934 – Odpoveď, divadelná hra
1936 – Dve doby, novela
1938 – Záplava, posledná novela
- Prekážky, divadelná hra