Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, básnik, prozaik, autor cestopisov a literatúry pre deti a mládež, prekladateľ z maďarčiny, juhoslovanských jazykov a češtiny. Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje, väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska, dnes súčasť Banskej Bystrice.

Vzdelanie, meštianskú školu aj notársky kurz získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom. V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach.

Básne začal uverejňovať v roku 1923 v Národných novinách, Slovenskom učiteľovi, Proletárke, Slovenských pohľadoch, Eláne, Živene a ďalších. Jeho dielo, najmä Zbojnícka mladosť, bolo preložené do češtiny, ukrajinčiny, slovinčiny, maďarčiny, nemčiny a bolo základom filmových scenárov.

Tvorba
Poézia:
- 1932 Martin Nociar Jakubovie
- 1932 Bez návratu
- 1936 Mámenie
- 1941 Pijanské piesne
- 1956 Básne

Próza, knihy pre mládež:
- 1932 Rozprávky z hôr
- 1933 Tátoš a človek
- 1935 O zlatej jaskyni
- 1936 Africký zápisník
- 1936 Horami Sumatry
- 1937 Zbojnícka mladosť
- 1939 Jerguš Lapin
- 1940 Príhody v divočine
- 1950 Na zemi sú tvoje hviezdy
- 1956 Slnko vystúpilo nad hory
- 1958 Šibeničné pole
- 1965 Keď pôjdeš horou (vydaná posmrtne)

Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave.